Mal som možnosť počuť nasledovný príbeh jedného kandidáta. Muž, okolo 35 rokov, rozprával v kocke asi takto.
“Agentúra pre executive search ma pred niekoľkými rokmi oslovila s potenciálnym miestom na riadiacej pozícii novozakladanej firmy. Prešiel som do užšieho výberu a prebehlo aj osobné stretnutie s vedením spoločnosti, ktorá chcela na Slovensku založiť svoju dcérsku spoločnosť. Jej predstavitelia videli niekoľko kandidátov, keďže však kládli dôraz na kvalitu, rozhodli sa po svojej línii preveriť, kto je aký a čo o ňom hovoria predošlí kolegovia a nadriadení. Prebehli životopisy a pretože Slovensko je malé, brnkli pár kamarátom z fachu. Mohlo to prebehnúť asi takto:
- Počuj, Janko, máme tu teraz takého a takého kandidáta, ten pred piatimi rokmi u vás robil. Čo je on zač? – Áno áno, mali sme ho u nás, vcelku fajn. Zamestnali by sme ho aj dnes, ak by sa ohlásil…
Po pár dňoch som stretol bývalú kolegyňu, ktorá na mňa vybafla: “Ahooooj, počula som, že sa uchádzaš o flek vo firme iksypsilon, poď na drink!”
Ak to vedela ona, kto ďalší to vie ? Vie to už aj môj šéf ? Pri ďalšom stretnutí v agentúre som sa zdôveril s príhodou a nastalo ticho. Agentúra si bola vedomá, že unikla dôverná informácia, ktorá môže ohroziť vzťah kandidáta na terajšom pracovisku, ak by sa náhodou s novým zamestnávateľom nedohodol. A ich meno je ohrozené tiež. Následne si preverili, či klient podnikal nejaké kroky a zistili, že áno, boli po vlastnej línii overené referencie. Našťastie, situácia neviedla k žiadnemu negatívnemu koncu.
Poučili sa však viacerí. Agentúra už dôrazne žiada klientov o zdržanie sa akýchkoľvek preverovaní referencií po vlastnej linke a prípadný zber informácií sa vykonáva v agentúre. Veď je za to aj platená. Klient sa môže pýtať, či agentúra nemá pri tejto previerke mierny konflikt záujmov. Ak však súčasťou dohody je aj záruka na určité obdobie, má zmysel ponechať prácu na odborníka.
Napísal Martin Horváth – mho@samheadhunting.com
