Globálna ekonomická a finančná kríza spôsobila, že mnohé firmy prepustili veľké množstvo riadiacich pracovníkov. Na pracovnom trhu je k dispozícii pomerne veľa kvalifikovaných a skúsených manažérov. Pri hľadaní nového uplatnenia často narážajú na problém, že pre potenciálneho zamestnávateľa sú tzv. prekvalifikovaní. Nový zamestnávateľ sa obáva, že ho nedokáže zaplatiť, prípadne pri prvej lepšej príležitosti im aj tak odíde za vyšším platom. A tak ho radšej odmietnu.
Osobne sa domnievam, že firmy robia veľkú chybu. Plat totiž nie je jediným motivačným činiteľom. Plat je v podstate tým najhorším motivátorom. Dobre známa Maslowova pyramída nám názorne dokumentuje, že po uspokojení základných potrieb nastupuje potreba uspokojovať potreby vyššej hierarchie. Podobne je to aj s platom. Nad určitú platovú úroveň, keď už človek nerieši existenčné otázky, nastupujú iné dôležité kritériá. Potreba niekam patriť, dobré pracovné prostredie, atmosféra na pracovisku, potom potreba uznania, rešpektu a nakoniec potreba sebarealizácie.
Poskytnúť zamestnancovi uspokojenie týchto potrieb vôbec nie je drahé. Nie je to o peniazoch, je to dobrej vôli, o príjemnej a inšpirujúcej firemnej kultúre, o medziľudských vzťahoch. Ak zamestnávateľ využije mimoriadnu situáciu na trhu a získa “za výhodnú cenu” vysokokvalifikovaného zamestnanca, je len na ňom, či mu umožní využiť jeho znalosti a skúsenosti a zapojí ho do spoluvytvárania takejto firemnej kultúry. Oceniť zamestnanca je možné aj inak ako len výškou hrubého platu alebo hmatateľnými benefitmi. Hrozba odchodu takéhoto zamestnanca v prípade vyššej platovej ponuky sa výrazne znižuje.
Ak je jediným motivačným činiteľom zamestnanca len a len plat a ďalšie materiálne benefity, je potrebné sa zamyslieť aj nad osobnostným profilom takéhoto zamestnanca. On by totiž odišiel za vyšším platom aj v čase, keď nie je žiadna kríza. Je na firme a jej prioritách, či chce svoj rozvoj postaviť na predajných žoldnieroch, alebo na lojálnych členoch tímu.
Aký je váš názor? Súhlasíte s takýmto prístupom, alebo si myslíte, že nakoniec je to vždy len a len o peniazoch?
